Život ľudí v Žakovciach bol veľmi pestrý, poznamenaný mnohými udalosťami a aj veľmi ťažký. Štruktúra obyvateľstva sa v obci v dôsledku historických i politických zmien niekoľkokrát zmenila.
Žakovce sa spomínajú v listinách v roku 1209 ako prvá obec na Spiši vôbec. Jej pôvodné meno bolo Villa Isaac, Izákova dedina. Z toho pochádza aj slovenský názov Žakovce (Izákovce).
Obec patrila do Spoločenstva spišských Sasov, od roku 1412 do Provincie XI spišských miest nezaložených Poľsku. Okolo roku 1465 ju dostal šľachtický rod Zápoľských. Obec bola osídlená nemeckým obyvateľstvom. Po roku 1945 dostala obec úplne nové obyvateľstvo.
Pôvodní obyvatelia museli svoju obec opustiť, ich príbytky osídľovali prevažne ľudia, ktorí sem prichádzali z okolitých a zamagurských obcí, ktoré pripadli Poľsku. V roku 1955 prišli do tejto obce ľudia, ktorí boli násilne vysídlení zo svojej rodnej obce Blažov a Žakovce sa im nedobrovoľne stali ich druhým domovom.
Stretli sa tu ľudia z rôznych regiónov, s rozdielnou národnosťou, náboženstvom, nárečím a kultúrou. Ak si porovnáme osudy pôvodného obyvateľstva tejto obce a osudy prevažnej časti terajšieho obyvateľstva , dôjdeme k záveru, že boli veľmi podobné.
Podrobnejšie sa o živote ľudí žijúcich v našej obci, o živote nás všetkých, o historických, politických, ekonomických či náboženských udalostiach môžete dočítať v knihe “Osemstoročné Žakovce”, ktorá bola vydaná pri príležitostí 800-tého výročia prvej písomnej zmienky o obci Žakovce, ktorá je zároveň najstaršou obcou na Spiši.