Farár Marián Kuffa zo Žakoviec pri Kežmarku vybudoval neuveriteľnú komunitu zloženú z bezdomovcov, prostitútiek, bývalých väzňov, opustených detí a ľudí bez rodiny.

Toto miesto v dedine Žakovce je ostrov čistoty a nádeje v tomto svete. Životný príbeh charizmatického inžiniera Mariana bol rozmanitý. Prešiel si mnoho povolaní a profesií ako horolezec, karatista, poľnohospodársky inžinier, milovník koní a nakoniec rímskokatolícky kňaz na starej fare v Žakovciach, z ktorej sa mu podarilo od roku 1992 vybudovať niečo neuveriteľné.

Na toto miesto priťahuje veriacich aj neveriacich všetkých vekových kategórií a to nielen zo Slovenska a Čiech.

Jeho dramatický životný príbeh odhaľuje korene motivácie, ktorá ho viedla k tomu, čím sa dnes zaoberá a čomu zasvätil celý svoj život. Niekoľkokrát sa ocitol na hranici života a smrti a to ho v tridsiatich rokoch priviedlo do kňazského seminára. Máloktorý kňaz zbiera na uliciach bezdomovcov, málokto by dobrovoľne žil sedem rokov s bývalými vrahmi a recidivistami.

Marián Kuffa získal polozrúcanú faru v Žakovciach, s požehnaním spišského biskupa. To, čo sa od roku 1992 „z ničoho“ podarilo s bezdomovcami a bývalými recidivistami vybudovať,  je neuveriteľné. Okrem zreštaurovanej fary je tu pavilón pre starých ľudí a postihnutých. Bývalí alkoholici, narkomani, vrahovia a asociáli sa starajú o postihnutých.



Pribudli tri domy pre opustené deti. Bývalé prostitútky hospodária v kuchyni a na farme, ktorá tiež patrí ku komunite. O Mariánovi Kuffovi sa hovorí: „Je to matka Tereza v nohaviciach. Jazdíme k nemu učiť sa a inšpirovať, čerpať odvahu a schopnosť zmysluplne žiť.“

Inštitút je samostatný, keďže majú svoje vlastné hospodárstvo. „Máme tu dielňu, pekáreň, vyrábame si syry, dorábame si mäso z dobytka, ktorý chováme, máme aj pole, kde pestujeme zemiaky, obilie,“ hovorí Marián Kuffa. Nachádza sa tu asi 30 kusov dobytka a v pekárni si pečú vlastný chlieb, ktorý aj predávajú.

Zo zisku hradia  elektrickú energiu a vstupné suroviny. „Predtým sme za chlieb dávali asi 8000 eur ročne, teraz ho máme zadarmo. Všetci sa nám smejú, že prečo máme štvorposchodovú maštaľ. No preto, lebo sme už nemali pozemky, nemohli sme sa pohnúť ďalej, tak sme začali stavať dohora,“ zdôvodnil farár. V komunite platia 3 hlavné pravidlá: žiaden alkohol, žiaden trestný čin, každý musí pracovať.

Motto IKV:

„MILUJTE ĽUDÍ TAKÝCH, AKÍ SÚ. ČÍM MENEJ SI TO ZASLÚŽIA, TÝM VIAC ICH MILUJTE. NEMILUJTE ICH PODĽA VEĽKOSTI ICH ZÁSLUH, ALE PODĽA VEĽKOSTI ICH POTRIEB!“  (Kuffa, 1992)

Po pozretí tohto dokumentu sa mi naskytla otázka: Je vôbec systém trestu v dnešných väzniciach účinný? Keď to dokáže Marián Kuffa, prečo to nedokáže štát? Verím, že raz príde doba, keď ľudia s podobným charakterom a ľudskosťou budú vo vedúcich funkciách a naše malé Slovensko bude vyzerať  inak. Začnime každý od seba a svet sa zmení…



Dokument Kde končí nádej, začína peklo natočil režisér Ladislav Kaboš. Po 10 rokoch sa do Žakoviec vrátil a od 13.2.2014 môžete v slovenských kinách sledovať misiu farára Mariána Kuffu v romských osadách vo filme Všetky moje deti. Pre viac informácií o novom filme kliknite sem.

Kontakt na IKV (Inštitút Krista Veľknaza):
Web: http://www.ikv.sk/
Tel: 052/4313912
E-mail: ikv@ikv.sk